Poučenie o postupe pri exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov povinného
V našej praxi sa často stretávame s tým, že platitelia mzdy povinného presne nevedia, ako majú pri vykonávaní zrážok postupovať, prípadne niektoré svoje povinnosti nevedia alebo zámerne neplnia. V takýchto prípadoch sme potom nútení nesplnenie takejto zákonnom uloženej povinnosti sankcionovať poriadkovými pokutami do výšky až 1640,- €, pričom tieto pokuty môžu byť ukladané aj opakovane. Oprávnenému zároveň vzniká právo podať na platiteľa mzdy poddlžnícku žalobu a žalobu na náhradu škody.
Aby sme predišli týmto nepríjemným situáciám, z ktorých väčšina vzniká práve z dôvodu nedostatku informácií, pripravili sme pre Vás podrobný postup, ako pri exekúcii zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinného presne potupovať. Pokiaľ v nižšie uvedenom texte nenájdete odpovede na všetky Vaše otázky, môžete nás kedykoľvek kontaktovať a pokúsime sa Vám upresňujúce informácie poskytnúť.
Nariadenie a výplata vykonaných zrážok
Zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov (ďalej len „zrážky“) je každý platiteľ mzdy alebo iných príjmov (ďalej len „platiteľ“) povinný vykonávať od okamihu, kedy mu bol doručený „Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy“ alebo „Príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov“ a tieto nevyplácal povinnému. Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. Pokiaľ ma platiteľ v okamihu doručenia príkazu už mzdy spracované, ale k ich výplate povinnému nedošlo, je povinný mzdu povinného s ohľadom na doručený príkaz znova prepočítať. Avšak platiteľ vykonané zrážky ešte na účet súdneho exekútora nepoukazuje . Výplatu vykonaných zrážok na účet súdneho exekútora urobí až po doručení „Exekučného príkazu na vykonanie zrážok zo mzdy alebo „Exekučného príkazu na vykonanie zrážok z iných príjmov“ , nakoľko sa čaká na uplynutie zákonných lehôt pre podanie námietok povinného.
V ďalších prípadoch sa platiteľ mzdy riadi rozhodnutím súdu a súdneho exekútora, ktorý exekúciu vedie. To platí najmä, keď dôjde k zastaveniu alebo odkladu exekúcie, alebo došlo k dohode medzi oprávneným a povinným k vykonávaniu menších zrážok, než stanovujú právne predpisy.
Pokiaľ bude príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy alebo z iných príjmov doručený platiteľovi, u ktorého povinnému nikdy nevznikol nárok na mzdu alebo iný príjem, prípadne zanikol nárok povinného na mzdu alebo iný príjem, platiteľ o tom bezodkladne musí informovať súdneho exekútora, že povinnému nikdy nárok na mzdu alebo iným príjem nevznikol, prípadne deň, kedy tento nárok zanikol.
Základný postup pre výpočet výšky zrážok zo mzdy
Zrážky zo mzdy sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, ktorá sa vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie.
Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.
Povinnému sa nesmie zraziť z čistej mesačnej mzdy základná suma. Spôsob jej výpočtu ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Podľa § 1 tohto nariadenia základnou sumou, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Rovnako to platí aj pre manžela povinného, ktorý má samostatný príjem. Výživné sa musí poskytovať na základe rodinnoprávneho vzťahu, ktorý podľa zákona o rodine zakladá nárok na výživné, nielen jeho dobrovoľné (morálne) poskytovanie. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započítava sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne. Spoločné vyživovanie značí vyživovanie v spoločnej domácnosti v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka. 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v prospech, ktorej trvá nútený výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Platí to bez ohľadu na to, aké výživné sa vymáha. Nemusí to teda byť len výživné pre maloleté dieťa.
Upozorňujeme, že ak ide o pohľadávku na výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy je len 70 % základnej sumy vypočítanej podľa hore uvedeného postupu.
Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky, ktoré sú uvedené nižšie za zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.
Prednostnými pohľadávkami sú:
-
pohľadávky výživného,
-
pohľadávky náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví,
-
pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
-
pohľadávky daní, poplatkov, ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa zákona o sociálnej pomoci.
Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.
V skratke:
Od čistej mzdy povinného odpočítame 60 % životného minima čo je 113,89 €*; na každú ďalšiu vyživovanú osobu (manželka, manžel, nezaopatrené dieťa) sa odráta 25 % životného minima, čo je 47,45 €. Suma, ktorá zostane sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma. Túto sumu vydelíme troma a prvá tretina sa zrazí. Ak ide o prednostnú pohľadávku zrazia sa dve tretiny. Ak je prvá tretina vyššia ako je 150 % životného minima, čo je 284,74 €, zrazí sa všetko nad túto sumu.
Uspokojovanie niekoľkých pohľadávok
Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.
Ak dochádza k zrážkam z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia ostatné prednostné pohľadávky. Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.
V exekučnom konaní často dochádza k situácii, kedy povinný zmení zamestnanie. Poradie pohľadávok sa v tomto prípade riadi dňom, kedy bol príkaz na začatie exekúcie doručený prvému platiteľovi. Ďalší platiteľ obdrží príkaz, kde bude okrem iného uvedený dátum, ktorým sa pohľadávka riadi a aktuálny zvyšok vymáhanej pohľadávky.
Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie), môže primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok súdnemu exekútorovi vykoná až po uplynutí príslušného mesiaca.
Ak sa príkaz na začatie exekúcie doručí platiteľovi mzdy až potom, keď už bola časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená. V prípade, že bude platiteľovi mzdy doručený príkaz v okamihu, keď u neho povinný už nepracuje, avšak nebola mu zatiaľ vyplatená mzda, platiteľ má povinnosť zrážky z nevyplatených prostriedkov previesť na účet súdneho exekútora.
Rozsah vykonávaných zrážok
Zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu je prípustné vykonávať len v prípade ak s tým povinný súhlasí, pričom sa zakazuje siahnuť mu na základnú (nepostihnuteľnú) sumu. Oprávnený sa môže s povinným dohodnúť na nižších zrážkach, o čom musia súdneho exekútora informovať. Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. V prípade, že je istina vymáhanej pohľadávky úročená, je nutné, aby si platiteľ jej aktuálnu výšku u súdneho exekútora overil.
Ďalšie povinnosti zamestnávateľa
Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný súdnemu exekútorovi vyplatiť, aj keď sám má voči nemu peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako je určený, alebo ak nevyplatí zrážky exekútorovi bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.
Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 dní, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz a zároveň ho informovať, ktorá pobočka sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské. Skončenie práceneschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť exekútorovi a pokračovať vo vykonávaní zrážok zo mzdy. Takisto je povinný platiteľ mzdy oznámiť, že zamestnanec nastúpil na materskú alebo rodičovskú dovolenku; ktorá pobočka sociálnej poisťovne bude vyplácať materské; ako aj ukončenie ich čerpania.
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť exekútorovi, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinný počas 3 mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky.
Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa od povinného alebo doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a pre aké pohľadávky. Ten, kto prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech. Ak zistí ten, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, že bol vydaný príkaz oznámi to bezodkladne exekútorovi, ktorý tento príkaz vydal.
Platiteľ mzdy musí do jedného týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, že povinný u neho prestal pracovať. Zároveň zašle exekútorovi vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal.
Za nesplnenie niektorých z týchto povinností, môže súd na návrh súdneho exekútora uložiť platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu až do výšky 1640,- €.
Ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z iných príjmov ako sú: pracovná odmena členov družstiev, príjmy, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávky sociálneho poistenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia.
